Zaujímavosti ačlánky

_______________________________________________________________________________

Náš biznis príbeh

Keď Marián Krč emigroval za lepšou budúcnosťou do Rakúska, nepredpokladal, že naozajstný podnikateľský sen prežije na Slovensku.

 

Ako skúsený montér plastových okien sa po revolúcii vrátil do rodnej krajiny. Pritiahli ho aj zaujímavé zákazky na výmenu starých okien a dverí. Trh postsocialistickej krajiny bol hladný po kvalitnejších výrobkoch zo zahraničia. Jeho partia spočiatku iba montovala okná dovezené z Rakúska, no netrvalo dlho a v rodinnom dome na desaťárovom pozemku v Nitrianskom Pravne rozbehli v roku 1993 vlastnú výrobu plastových okien.

 

Výrobné haly Slovaktual - časť.

 

Marián Krč si uvedomoval, že na Hornej Nitre sú ľudia zvyknutí usilovne pracovať, vnímal miestny potenciál odchovaný sériovou výrobou nábytku v Pravenci, svojho času najväčšou v bývalom Československu.

 

Drahší, ale lepší

 

Stratégiu fungovania firmy od začiatku formovala dôležitá ideológia zakladateľa.

 

Marián Krč sa rozhodol od začiatku vyrábať kvalitnejšie výrobky, čo však znamenalo vyššiu cenu ako konkurencia. No zákazník dostával k výrobku naviac kvalitnú výbavu a servis. O tom, že táto stratégia pretrvala dodnes, ukazuje Ľubomír Majzlan, jeden z dvoch súčasných konateľov spoločnosti, ako dôkaz vzorový profil okna a vysvetľuje: "Od základnej úrovne všetky sklá vlepujeme do rámu a všetky okná majú tri dorazové tesnenia a pevnú stredovú priečku. Naše okná tak majú pevný bod zvyšujúci bezpečnosť. Navyše pri daždi všetka voda, ktorá steká po okne, ostáva v drážke, ktorej hovoríme mokrá komora a z nej vyteká von a nie do interiéru."

 

Firma musí rásť

 

Prvý stroj na výrobu plastových okien kupoval majiteľ do firmy bez požičaných peňazí z banky. Na rozbeh podnikania Marián Krč a jeho spoločníci dali dokopy všetky rodinné úspory. Stroj objednaný z Rakúska si sami poskladali a rozhodli sa, že všetok zisk, ktorý firma vytvorí, vrátia späť do ďalších investícií.

 

Miroslav Murgaš, druhý z konateľov spoločnosti zdôrazňuje, že od začiatku až dodnes je pre firmu dôležitý kvalitatívny i kvantitatívny rast: „Pán Krč tvrdil, že prvoradý je rast. Rásť musel obrat a s ním aj spoločnosť. Od roku 2005 bol Slovaktual jednotkou na slovenskom trhu a konkurencia, ktorá je na druhom, treťom a štvrtom mieste, dnes generuje spolu približne rovnaký obrat ako my."

 

Ľubomír Majzlan dodáva: „Marián Krč bol ako šéf veľmi prísny. Keď prišiel do firmy, tak všetko stálo v pozore, v dobrom zmysle slova. Nebol to človek tabuliek. Bol však neuveriteľne praktický a mal veľký zmysel pre efektivitu. Nikdy nešiel hneď do svojej kancelárie. Najprv prešiel celou výrobou, potom prišiel do administratívy, s kompetentnými ľuďmi okamžite riešil, čo bolo treba."

 

Povedz mi, kde bývaš...

 

Od roku 1993 teda firma vyrába vlastné okná pod značkou Slovaktual.

 

Z Nitrianskeho Pravna, kde kapacita rodinného domu nedokázala pokryť nápor objednávok a výroba sa rozložila na tri rôzne miesta v dedine, sa postupne začala presídľovať do Pravenca.

 

Od roku 2000 sa spoločnosť musela pretransformovať z malej rodinnej firmy na veľkú spoločnosť. V miestnom priemyselnom parku, založenom už v roku 1942, postupne spomínaná drevovýroba zanikla spolu so socialistickým blokom. Ostali tam pracovití ľudia a dostatok priestorových kapacít pre rastúcu výrobu plastových okien.

 

Prvé okná, ktoré Slovaktual vyrábal boli trojkomorové s dvojsklom.

 

Veľmi rýchlo sa ukázalo, že zákazníci si nechceli okno len kúpiť, potrebovali k nemu aj servis. Firma začala teda predávať okná s kompletnou službou. Montážna partia zdemontovala staré okná, namontovala nové, murársky začistila ostenia okien a odviezla staré okná. To všetko pri bežnom trojizbovom byte za jeden deň, takže majiteľ bytu už mohol na druhý deň izby vymaľovať. Pri panelákových bytoch to bolo niečo, čo kompletne valcovalo konkurenciu. Legendou sa stalo predajné miesto v Prievidzi, kde mali presne rozpísané typy panelových domov aj s rozmermi okien, zákazníkovi stačilo len povedať, kde býva. Hoci sa všetky okná vyrábajú na mieru, tento prístup zabezpečil firme raketový rast.

 

Firma dnes vyrobí okolo 1200 plastových okien denne, počet hliníkových okien sa pohybuje okolo stovky.

 

Hliníkové okná sú z technologického a výrobného hľadiska náročnejšie, ide už doslova o strojársku výrobu, v Slovaktuali ich aj s hliníkovými vstupnými dverami vyrábajú od roku 1997.

 

Spoločnosť sa hrdí tým, že za 25 rokov nemá ani jedno okno nefunkčné.

 

Na otázku, či už za tie roky neprichádzajú zákazníci späť s požiadavkou na výmenu okien, sa Ľubomír Majzlan len usmeje:„Naše staršie okná sú plne funkčné, ale je pravda, že na rozdiel od tých dnešných sú už technologicky zastarané. Zákazníci v prvom rade neprichádzajú po nové okná, hľadajú spôsoby, ako tie čo majú, zreparovať. Jednou z možností je inštalácia nových skiel, ale vzhľadom na technologický pokrok je jednoduchšie okná vymeniť. Stáva sa nám, že partia, ktorá okná do domu pred rokmi montovala, ich dnes ide vymeniť za nové. Dobre namontované okno sa dá dobre aj vybrať, nepoškodí sa vnútorný priestor, maľovka, omietky, fasáda. Naši noví zákazníci sú dnes deti našich prvých zákazníkov."

 

Na Hornom Ponitrí vzniklo viacero výrobcov plastových okien, Slovaktual sa teda potreboval od konkurencie odlíšiť.

 

V roku 2000 stavil na prvé päť komorové plastové okno na Slovensku so stredovým tesnením a stredovou priečkou. Vyššia kvalita si vyžiadala aj vyššiu cenu.

 

Firma však prežila aj lacnú poľskú konkurenciu. „Naši predajcovia na severnom Slovensku a Orave si do výkladov dávali oznam, že neopravujú poľské okná. Ľudia totiž nakúpili lacno, a po 3 rokoch už nevedeli okno zatvoriť," vysvetľuje Ľubomír Majzlan a dopĺňa: „Veľkým problémom sú low costové výrobky, ktoré prichádzajú z dovozu. Ľudia primárne hľadajú splnenie základnej funkcie okna, a tou je vyplnenie stavebného otvoru. Zákazník často pozerá iba na cenu. Osloví 5-6 dodávateľov okien. Kalkulovaná cena ho môže veľmi prekvapiť, pretože pri bežnom rodinnom dome sa cenová ponuka na okná môže pohybovať od 3 tisíc eur až po 11 tisíc eur."

 

Na otázku, kde je v tomto rozmedzí Slovaktual, Ľubomír Majzlan diplomaticky odpovedá: „70% našich zákazníkov tvoria objednávky okien vyššej strednej triedy a prémiové výrobky. S lowcostovou konkurenciou sa nedá vysporiadať. Pri renováciách aj novostavbách máme úspech, ak zákazník nešetrí za každú cenu na úkor kvality a po zvážení pre a proti vyberá s pohľadom do budúcnosti."

 

... a o mesiac prišla kríza

 

V roku 2000 sa firma presťahovala do priemyselného parku v Pravenci. So stavebnými boomom, ktorý nastal v roku 2003, rástol aj Slovaktual.

 

Pribudla hala B, kde sa dodnes vyrábajú štandardné okná, v roku 2006 hala C, kde sa sústreďuje výroba kvalitných okien spĺňajúcich štandardy pre pasívne domy, neskôr pribudla aj hala D a nový sklad. Typizované okná „na sklad" už firma nevyrába, produkuje sa len na zákazku.

 

O predaj, servis a záruky sa stará sieť 150 predajných miest na Slovensku a v Českej republike.

 

V roku 2005 mala firma už cez 200 zamestnancov a začali sa o ňu zaujímať prví investori.

 

Hoci majiteľ Marián Krč neplánoval spoločnosť predať, uvedomoval si, že ďalší rozvoj firmy bude potrebovať strategického partnera. Ten pravý investor, spoločnosť AFG, ktorá vlastnila najväčšieho švajčiarskeho výrobcu okien, prišiel sám, bez intervencie štátu. Marián Krč bolo známy svojim zdravým podnikateľským cítením. Na predaj firmy vycítil ten správny okamih, pretože mesiac po jej predaji v roku 2008 vypukla kríza.

 

Výroba okien v Slovaktuale.
Lacnejšie a kvalitnejšie

 

Nasledujúce roky spoločnosť prežila bez prepúšťania zamestnancov. Dnes sa na to obdobie pozerajú ako na stagnáciu. Predajcovia pocítili pokles predaja a začal sa tlak na cenu. Len pre porovnanie, kam sa tento tlak dostal dnes: v rokoch 2003 až 2004 bola cena okien do priemerného trojizbového bytu 2400 eur.

 

Okná, ktoré sa montujú v súčasnosti, sú o dve kvalitatívne triedy vyššie a stoja okolo 1500 eur. Cenový pokles je až 40 %, pričom predtým tvorili okná 6 až 8 % z rozpočtu na výstavbu, dnes sú to len 3 až 4 %.

 

Dnešné pasívne okná, ktoré firma predáva, spĺňajú normy, ktoré budú platiť až v roku 2020.

 

Krízu Slovaktual prežil, prvé dva roky po predaji firmy ju viedol ešte Marián Krč, potom do vedenia prišli noví konatelia Ľubomír Majzlan a Miroslav Murgaš.

 

Od roku 2012 sa firma transformuje na koncernový podnik.

 

Strata identity nehrozí

 

„Dnes sa firma rozkladá v objektoch s viac ako 33 tisíc m2, z čoho 16 tisíc m2 tvorí nová hala F, postavená v roku 2014. Celý areál má plochu 11 hektárov. Celkovo sa preinvestovalo v rámci výstavby a zariadenia novej haly F 17,9 milióna eur, pričom sa pomôže vytvoriť viac ako 120 nových pracovných miest do konca roku 2017. Dnes má firma 450 zamestnancov", hovorí Miroslav Murgaš a prípadné obavy zo straty identity a príslušnosti k firme po príchode zahraničného investora vyvracia: „Spoločnosť stále vyrába pod značkou Slovaktual a naši zamestnanci sú na firmu hrdí. V roku 2014 sme zaznamenali nárast o 30 % vo výrobe hliníkových okien a v roku 2016 počet zamestnancov prekročí 500. Noví ľudia, ktorí k nám prichádzajú, sú častokrát spätí s firmou cez svoju rodinu, známych, región, aktívne tak podporujeme vytváranie tejto silnej väzby na našu spoločnosť. "

 

 

 

 

 

 

oknáa slovaktualNové okná ako jednoduchý a rýchly spôsob šetrenia energiou, možno aj satisfakcia za to, že sme sa pridali k ekotrendovej väčšine. 

 

 

 

 

 

Čím by sme sa v prvom rade mali riadiť pri výbere vonkajších výplní otvorov?


Myslím, že hlavné je uvedomiť si, do akého prostredia bude výrobok zabudovaný. Pokiaľ ide o prostredie so zvýšenou vlhkosťou, tak nie je vhodné používať drevené výplne otvorov. Ak mám v rodinnom dome ordináciu alebo iné frekventované miesto (panelákové spoločenstvá , administratívne budovy...), ktorým prejde denne sto ľudí, tak si na vchodové dvere nevyberiem plast, ale napríklad hliník. Pri dnešnej širokej ponuke výplní otvorov môžete zohľadniť aj architektonickú stránku. Teplotná rozťažnosť materiálov spolu s nekvalitným zabudovaním môže byť príčinou netesností okna či balkónových dverí.
Čo sa týka výberu konkrétneho profilu okien , prípadne zasklenia, sú výrobky renomovaných výrobcov známych značiek porovnateľné – pokiaľ sa nerozhodnete pre „no name" výrobok s podozrivo nízkou cenou, nemôžete sa pomýliť.

Nie je nutné za každú cenu mať čo najväčší počet komôr v profile. Medzi rámom so siedmimi alebo ôsmimi komorami oknáuž nie je takmer žiadny rozdiel. V súčasnosti je dôležitejší trend nahradiť oceľovú výstuhu, z pohľadu tepelnej vodivosti, alebo ju úplne odstrániť vlepením skla. V poslednom čase som zaznamenal aj chybu v podobe snahy do profilu určeného pre dvojsklo osadiť trojsklo a zmenšiť zasklievacie lišty. Pred takýmito výrobkami musím varovať.
Myslím si, že pri výbere je dôležité uplatniť všeobecné zásady, ktoré by sa mali uplatňovať vždy, keď vo fáze výstavby volíte medzi výrobkami a dodávateľmi. Skúsim ich sformulovať podľa časovej následnosti: písomná cenová ponuka, vyhodnotenie referencií montážnej firmy, zmluva so vzorom preberacieho protokolu a harmonogramom prác od vybúrania pôvodných okien až po odovzdanie hotovej práce, presná špecifikácia materiálov použitých na ošetrenie pripojovacej škáry okna. U okien predovšetkým platí, že jediným kritériom výberu dodávateľa nesmie byť najnižšia cena.
Pri montážach väčšieho rozsahu, napríklad pre bytové družstvá alebo spoločenstvá vlastníkov bytov, sa osvedčila montáž referenčného okna, ktoré na stavbe slúži ako vzorové okno, aby kvalita osadzovania neklesala s počtom podlaží domu.

Aby som nadviazal na druhú časť , musím povedať, že výrobok ako taký je len 50 percent úspechu. Zostávajúcu časť do 100 percent musí doplniť kvalitné systémové vyriešenie osadenia okna.

 Žiadajte montážnikov len s CERTIFIKÁTOM  Certifikát

 video

 

  VIDEO 

 

 Správna montáž

 

 

 

Aká je pri výmene okien súvislosť medzi úsporou energie, rosným bodom a vznikom kondenzátu? Ako ovplyvňuje podmienky v interiéri okenná výplň, teda hrúbka skla a jeho osadenie do drážky okenného rámu?


Začínam mať strach, že sme sa s kondenzáciou vodnej pary na povrchu okna zmierili ako s niečím, čo patrí k oknám tak ako dopravná zápcha k veľkomestu. V obidvoch prípadoch sme my, užívatelia tí, ktorí to spôsobujú: zle vetráme, kúrime, dýchame, nejazdíme mestskou hromadnou dopravou, chodíme málo pešo. To, že kondenzát bude na sklách vždy a my môžeme ovplyvniť len v akom množstve, som dokonca počul z úst prednášajúceho na konferencii Regenerácia bytového fondu. Preto by som bol rád, aby každý, kto si prečíta tento rozhovor, vedel, že kondenzácia na povrchu okna je za podmienok stanovených normou ČSN 73 0540-2 Tepelná ochrana budov (STN 73 0540-2) zakázaná.swisspacer
Teploty na povrchu okna slúžia na posúdenie, či za normových podmienok nastane kondenzácia vodnej pary na povrchu okna, alebo nie. Stanovujú sa spravidla výpočtom, prípadne meraním v skúšobni. Ďalším rozhodujúcim faktorom, ktorý vplýva na vznik kondenzátu hlavne na spodnej hrane krídla, je parameter dištančného rámika medzi sklami alebo hodnota Ψ (W/(m . K)). Stanovuje množstvo tepelnej energie unikajúcej vplyvom dištančného rámika medzi sklami. Čím nižšia hodnota, tým lepšie. Pre už nepoužívaný hliníkový dištanční rámik je to 0,077 W/(m . K), pre moderné plastové rámiky len Ψ = 0,034 W/(m . K) – teda viac než 50-percentný rozdiel! Tento parameter má zásadný vplyv na teplotu povrchu skla v oblasti dištančného rámčeka, a teda na skutočnosť, či na skle v oblasti rozhrania skla a zasklievaciej lišty bude dochádzať ku kondenzácii vodnej pary. Je to jednoznačne parameter kvality okna.

 

Izolačné dvojsklá sa už viac ako 30 rokov vyrábajú s kovovým vymedzovacím rámčekom, väčšinou z hliníka. Vplyvom veľmi vysokej tepelnej vodivosti hliníka sa v okraji izolačného dvojskla vytvorí enormne vodivý tepelný most. Dôsledkom tepelného mosta je častý výskyt skvapalnenej vlhkosti na okraji okna, strata pohodlia a nevítané tepelné straty. dištančný rámik

Z vyššie uvedených dôvodov sa pri dvojsklách zvyšuje význam tzv. ,,teplej hrany". K najvyvinutejším riešeniam v tomto odbore sa radí SGG SWISSPACER. Straty cez tepelný most v okrajovej oblasti dvojskiel sa jeho použitím znížia o 50 až 60 %.

 

Príčinou zníženia tepelných strát je extrémne nízky koeficient tepelnej vodivosti rámika SGG SWISSPACER. Vymedzovací rámik je vyrobený z kompozitného plastu so sklenenými vláknami s tepelnou vodivosťou menšou ako 0,2 W/mK – 1000 x menšou ako pri hliníku (200W/mK). Takto sú tepelné mosty podstatne obmedzované. Izolačné dvojsklá s rámikom SGG SWISSPACER vykazujú omnoho vyššiu teplotu vnútornej tabule na jej okraji, čo znižuje výskyt kondenzácie. Tým sa zvyšuje životnosť predovšetkým drevených rámov a obmedzuje vznik zdraviu škodlivých plesňových kultúr.

Pretože rámik SGG SWISSPACER má taký istý tvar ako klasický hliníkový, je možné ho používať pre také isté typy dvojskiel.
odkaz SGG Swisspacer ponúka na trhu izolačných dvojskiel modernú ,,teplú hranu" s extrémne nízkou tepelnou vodivosťou a výraznými estetickými prednosťami.

                                                                                                                   

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

  • SLOVAKTUAL
  • 2
  • SLOVAKTUAL
  • 2
  • Previous
  • Ďalší

KONTAKT

kontakt 

 poradenstvo

 

 

Prihlásenie